Město v období (ekonomické) krize

moderátor       Mgr. Ondřej Mulíček, Ph.D.
čas                15:30-16:30
místnost         Z4

Bydlím, bydlíš, nebydlí: geografie nového sociálního bydlení v Česku
Mgr. Roman Matoušek (Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje, Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova v Praze)
Rostoucí sociální diferenciace v období post-komunistických transformačních procesů se projevuje také nerovnostmi v přístupu k bydlení. Zajištění bydlení těm, kteří si je nemohou sami zajistit, je v modelu sociálního státu podporováno různými nástroji bytové politiky, včetně výstavby sociálního bydlení. Sociální bydlení jako nástroj dosažení sociální spravedlnosti však může v případě nevhodné lokalizace vést ke vzniku prostorových nespravedlností, např. rezidenční segregace, a sociální nespravedlnosti zpětně posilovat. Příspěvek analyzuje geografii nové výstavby sociální bydlení v Česku a představuje mechanizmy, které vedly k její lokalizaci. Nová výstavba sociálního bydlení ve svých důsledcích nereagovala na rostoucí sociální nerovnosti uvnitř velkých měst, která nabízejí pracovní příležitosti, ale zároveň je v nich finančně nedostupné bydlení. Naopak spíše reagovala na meziregionální nerovnosti a vytvořila kvalitní bydlení pro obyvatele s obvyklým příjmem v periferních oblastech.

Sociálno-priestorové nerovnosti v meste: segregácia a separácia v Bratislave
Mgr. Miriam Miláčková (Katedra humánnej geografie a demogeografie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave)
Vznik a nárast sociálno-priestorových nerovností je prirodzeným dôsledkom vývoja slovenskej spoločnosti v posledných desaťročiach. Nerovnosti sú výsledkom vzťahu medzi sociálnou stratifikáciou a priestorovou organizáciou spoločnosti. Sociálno-priestorové nerovnosti úzko súvisia s procesmi ako sociálna exklúzia, segregácia, separácia. Štúdium týchto nerovností je dôležité najmä z dôvodu vedeckého poznávania mesta v kontexte celospoločenských zmien. Predložený príspevok pomocou kvalitatívnych výskumných nástrojov detailne analyzuje priestor dvoch vybraných lokalít v meste Bratislava za účelom identifikácie procesov segregácie a separácie. V prvej lokalite je zaznamenaná zreteľná koncentrácia chudobného obyvateľstva, prejavujú sa známky segregácie. Druhá lokalita tvorí separované územie s koncentráciou obyvateľstva s vyšším sociálnym statusom. Segregované a separované lokality majú dopad nielen na fyzickú priestorovú štruktúru mesta, ale aj na samotné obyvateľstvo žijúce v daných lokalitách.

Stagnujúce regióny vo vzťahu k efektu „shrinking“ na príklade FMR Prievidza
Mgr. Eva Polonyová, Mgr. Marek Richter (Katedra humánnej geografie a demogeografie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave)
Since the point of transition in 1989, Slovakia, in its position of a post-communist country, has directly faced the process of regional disparities forming, as well as their deepening for over two decades. Despite regional policy efforts, in recent years of economy crisis, there are specific regions indicating the phase of continuing growth, or a persistent stagnation on the other hand. In this article, we focus our attention to a specific phenomenon of shrinking and decline among settlement areas in chosen FUR (functional urban region), as one of assumed effects of unequal regional development. We chose FUR Prievidza, continuously perceived as a stagnation area. We aim to identify a group of indicators of socio-economic development, relevant for recent year’s crisis and find out if they are contributing to shrinking. At the same time, we focus on finding possibilities of further regulation and spatial-planning solutions connected to the process of shrinking and its impact.